Pri plynulom odlievaní ocele sa nedá úplne vyhnúť vzniku vád predliatkov. Preto sa zavádzajú nové technologické postupy liatia a úpravy povrchu predliatkov. Pri správnej technológii liatia je vadám možné predísť, ak pod správnou technológiou rozumieme dobrý stav zariadenia a presné dodržiavanie technologických podmienok liatia. Na predliatkoch plynulo odlievaných vznikajú rôzne druhy vád, daných druhom liaceho zariadenia, rozmerom a tvarom predliatku, druhom ocele a prevádzkovými podmienkami. Stupeň škodlivosti vád je z hľadiska kvality predliatkov veľmi rôzny, podľa druhu ocele a účelu použitia predliatku.
V zostavenom zozname vád sú u niektorých uvedené aj spôsoby ich odstránenia, prezentáciu si stiahnete tu.
Rozdelenie chýb predliatkov :
- Povrchové trhliny :
a, pozdĺžne na hrane predliatku – objavuje sa v prípade ak je polomer zaoblenia v kryštalizátore príliš veľký platí to na štvorcový prierez, pri bramách je to práve opačne, že polomer zaoblenia je malý. Spôsob odstránenia vady je v správnej voľbe polomeru.
b, pozdĺžne na ploche a blízko stredu – spôsobné sú nerovnomerným chladením v kryštalizátore alebo nerovnomerným chladením predliatku na sekundárnom chladení, spôsobeným nefunkčnosťou nejakej trisky alebo jej vyosením.
c, pozdĺžne na čele blízko hrany s doprovodný pozdĺžnym stlačením – nastáva zbortením kryštalizátora a používaním nesprávneho druhu liaceho prášku.
d, priečne na hranách – sú spôsobené ohýbaním alebo rovnaním pri nízkej teplote alebo prilepením predliatku ku kryštalizátoru. Predísť sa dá presným nastavením ťažných valcov a ich kontrolou .
e, priečne čelné trhliny – sú spôsobené prilepením ku kryštalizátoru alebo v prípade veľkých prierezov prudkým ochladzovaním v kryštalizátore, či na sekundárnom chladení
f, priečne vyhĺbenie povrchu – je lokálnym prehĺbením povrchu kolmo na os. Je spôsobené nedostatočným dotykom so stenou kryštalizátora. Spôsobujú to napr. vysoká ochladzovacia rýchlosť, kolísanie hladiny v kryštalizátore. Výsledkom je stenšenie kôry.
g, výronok, prienik tekutej ocele – výronok je prienik tekutej ocele trhlinou v kôre predliatku, ak prieniku nie je zabranené v nultej sekcii sekundárneho chladenia, dochádza k úplnemu pretrhnutiu predliatku „prievalu“.
h, rebrovanie – je záhyb kôry predliatku spôsobený obtekaním tekutého kovu proti už stuhnutej vrstve v kryštalizátore.
i, preplátovanie – kov stuhnutý na hladine je vrhaný ku stenám kryštalizátora a postupne vťahovaný.
j, oscilačné vrásky – sú priečne stopy obyčajne umiestnené vo vzdialenosti odpovedajúcich dráhe, ktorá prebehla behom jedného oscilačného cyklu. Ak je tento jav príliš silný vedie k stiahnutiu kôry. Tento jav je závislí na druhu liaceho prášku, liacej teplote a oscilačnom systéme. Vznik vrások, spôsobuje okrem nedostatočného mazania stien kryštalizátora, aj značná turbulencia kovu a príliš nízka alebo vysoká teplota stien kryštalizátora. Predísť tomuto javu sa dá správnym chladením stien kryštalizátora, opitmálnym množstvom mazadla a zabránením akejkoľvek vôli v mechanizme kryštalizátora
k, dvojitá stena – je zretelné oddelenie predliatku po celom obvode, spôsobené oddelením kôry od klesajúceho predliatku.
l, diskontinuita tuhnúcej kôry – sa prejavuje iba pri odlievaní neupokojenej ocele ako povrchová nerovnosť po celom obvode. Zmena v intenzite ukludňovania vedie k zrúteniu hladiny ocele.
m, studený spoj (prerušené liatie) – je priečna trhlina, ktorá porušuje kontinuitu kôry po celom obvode a je spôsobená dočasným zastavením liatia. Ku vzniku zavalenín sú náchylné ocele s vyšším obsahom legujúcich prvkov, ktoré reagujú s kyslíkom a vytvárajú potom šupinu plávajúcu po hladine ocele. Jeho vznik podporuje odkrytá hladina na začiatku liatia, kedy ju ešte troska nepokrýva.
n, broky (rozstrek) – sú to zoxidované čiastočky zachytené medzi kôru predliatku a stenu kryštalizátora. Vznikajú pri rozstreku turbulentného prúdu ocele alebo ako výsledok čistenia výlevky kyslíkom. Odstránenie spočíva v zamedzení roztreku kovu a výmenách výlevky počas liatia.
o, zachytená liaca pena – produkty dezoxidácie alebo erózie keramickej výmurovky zostávajúce na hladine a po stuhnutí vytvárajú ohraničené útvary na povrchu predliatku. Tak isto častice liaceho prášku môžu byť podobného charakteru.
p, hrebeň – pri používaní doskového kryštalizátora, kov preniká do štrbín spojov medzi doskami, z čoho vznikajú stopy po vedení predliatku.
r, stopy po ťahaní predliatku – sú spôsobené mechanickým poškodením alebo nedokonalým tvarom operným vodiacim elementom, ohýbajúcch alebo vodiacich valcov alebo ich nesúosovitosťou.
s, miestne zmrštenie, vtrúseniny medi – miestne zmrštenie za tepla na povrchu predliatku predstavuje v podstate tvorbu trhlín bežne spojených s vyššími obsahmi medi a cínu na hraniciach zŕn. Ochranou proti tomuto javu je používanie vhodného liaceho prášku, správna oscilácia kryštalizátora, využitie prístroja na meranie trenia v kryštalizátore,niekedy aj pochrómovanie vnútorných stien.
t, podpovrchové bubliny – sú to veľké dutiny, pretiahnuté v smere stĺpcovej kryštalizácie, všeobecne zavinené nesprávnou dezoxidáciou. U nerezavých ocelí je príčinou vodík. Tieto bubliny môžu a nemusia prechádzat až k povrchu.
u, bodliny – sú malé dutiny do 1 - 5 mm. Vznikajú tesne pod povrchom kôry a nie je ľahké ich nájsť. Na výrobku sa prejavia ako povrchové lineárne kazy. Ich príčinou je nedostatočná dezoxidácia, a tiež nízka rýchlosť liatia a netesnosť trubíc pri odlievaní.
- Vnútorné trhliny :
a, podpovrchové vnútorné trhliny – vznikajú hneď pod povrchom predliatku, rozumie sa na hranici tekutej a pevnej fázy. Vyskytujú sa u ocelí s vyšším obsahom C a to od 0,3% vyššie. V nich je možné nájsť zhluky sulfidov. K ich tvorbe dochádza tesne pod kryštalizátorom. Vyvolané sú vyoblením tenkej stuhnutej kôry, kvôli zle nastaveným vodiacich valčekov.
b, hviezdicovité trhliny – sú radiálne trhliny v tvare hviezdy, začínajúce v strede predliatku, sú spôsobené príliš intenzívnym sekundárnym chladením.
c, diagonálne trhliny – sú zreteľné trhliny sledujúce vnútorné rozhranie 2 rôznych rovín kryštalizácie. Sú spôsobené nerovnomerným chladením v sekundáry a sú často doprevádzané kosodĺžnikovým zbortením, súčastne vykazujú skosenie a vydutie prierezu.
d, trhliny v polovici prierezu – sú trhliny v transkryštalizačnom pásme. Objavujú sa približne v strede medzi stenou a stredom predliatku. Sú spôsobené tepelným namáhaním, čo spôsobuje intenzívne a nerovnomerné chladenie sekundára.
e, trhliny spôsobené ťažnými valcami – sú to priečne trhliny kolmo k osám valcov, spôsobené redukciou predliatku, keď je stred predliatku ešte v polotuhom stave a tiež prítlakmi ťažných valcov.
f, stredová pórozita – je dutina alebo poréznosť. Vzniká zlým tuhnutím v predliatku vo tvare V, kde ku koncu tuhnutia neni dostatok ocele na stuhnutie. Príčiny sú vysoká odlievacia rýchlosť, intenzita sekundárneho chladenia. Pri vysokých liacich teplotách sa vnútorná tekutá časť predĺžuje a vznikajú premostenia, ktoré zabraňujú tekutej oceli zapĺňať dutiny. Tiež ju podporuje vyšší obsah vodíka. Stredová porozita sa meria rentgenovými snímkami v paraelnom a kolmom smere.
g, stredová segregácia – delíme ju na 4 druhy :
typ A – sírový pruh – je kontinuálne sýty segregačný pruh, majúci zreteľné obrysy a rovnomernú hrúbku.
Typ B – nekontinuálny sírový pruh – sýty segregačný pruh má zreteľné obrysy a nerovnomernú hrúbku.
Typ C – segregácia v tvare V – segregácia majúca na pozdĺžnom reze tvar V a na priečnom nepravidelný tvary škvŕn.
Ostatné – sú miestne sírové pruhy, segregácie majú tvar V v priečnom reze.
h, nekovové inklúzie – sú to primiešané endogénne a exogénne nečistoty. Sulfidy, hlinitany, kremičitany, oxidy, komplexné zlúčeniny. Dôležitá je ich veľkosť a tvar.
- Tvarové vady :
a, deformácia tvaru do kosoštvorca – nastáva pri predliatkoch štvorcových prierezov. Steny ktoré zvierajú tupý uhol majú teplotu o 400 – 500 °C vyššiu ako ostatné hrany, v týchto miestach ľahko vznikajú pozdĺžne trhliny. Táto deformácia sa zväčšuje s rýchlosťou liatia a mení sa po dĺžke predliatku.
b, deformácia do tvaru oválu – je deformácia kruhového prierezu, spôsobená napr. hviezdicovými a diagonálnymi trhlinami.
c, vydutie, vyoblenie – deformácia spôsobená nedostatočnou podporpou kôry proti účinkom ferosatického tlaku.